VEGA 1/0736/17 – Kultúrne teologické dedičstvo v evanjelických duchovných piesňach 17. – 20. storočia. (2017 – 2019). Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Eva Augustínová, PhD.
Projekt prezentuje kvalitatívne odlišnú perspektívu na kultúrne a teologické dedičstvo evanjelických piesní. Zahrnie ho vo všetkých detailoch, napr. autorských, prekladateľských, incipitových i vo všetkých jej presahoch, v jej retrospektíve – väzbách na predchádzajúci vývoj duchovného spevu, ako aj na jej okolie, a to od vydania do vydania či medzi vydaniami, a taktiež bude skúmať jej vplyv a význam pre kultúrne a národné povedomie, tradíciu duchovnej piesne, teologický význam a jeho odraz v prostredí súčasnej evanjelickej cirkvi, uchovanie kultúrneho dedičstva a jej odraz v slovenskej literatúre. Jedným z aspektov nových pohľadov na tému, bude aj pohľad na typológiu vonkajšej stránky spevníkov, knižnú väzbu. Súčasťou nového pohľadu na uvedenú problematiku bude aj výskum v oblasti dobovej propagácie literárnych diel špecificky orientovaný na formy marketingovej komunikácie ako súčasť vydávania a distribúcie evanjelických duchovných piesní.
Potreba poznať relevantné odpovede na niektoré nezodpovedané otázky je spätá s úlohou vytvoriť encyklopedický atlas slovenskej knižnej kultúry a predstavuje jeden z vážnych dôvodov, prečo výskum dejín knižnej kultúry na Slovensku myslí na návrat do obdobia zrodu a do dejín vydávania evanjelických duchovných piesní. Dôvodom návratu ku kancionálom, resp. k ich obsahu je tiež aj otázka, či a akým spôsobom sú ešte po takmer 400 rokoch pôsobnosti živé ako knihy so špecifickým obsahom a pôsobnosťou. Ak áno, aký priestor formuje ich hymnograficko-hymnologické základy a schopnosť vyjadriť súčasné prejavy života a dovidieť na jeho kontinuum v duchovnom speve Slovenska. Projekt v naznačenom kontexte predstavuje kvalitatívne osobitý pohľad na kultúrne a teologické dedičstvo evanjelickej duchovnej piesne.
Pri uvažovaní o takejto téme je relevantná otázka, čo vlastne vieme o slovenskej kresťanskej, duchovnej, cirkevnej piesni. Evanjelické duchovné piesne sú považované za výnimočné nielen v dejinách slovenského duchovného života, ale i v dejinách slovenskej knižnej kultúry. Za prvých analytikov cirkevných piesní môžeme pokladať Daniela Krmana ml., Václava Klejcha, Juraja Ribaya, Mateja Holku st., Bohuslava Tablica, Pavla Jozefa Šafárika, Jozefa Miloslava Hurbana, z mladšieho obdobia je to Ľudovít Haan, Ján Mocko a Ľudovít Vladimír Rizner.
V 20. storočí pokladáme za prelomové výskumy, ktoré prebehli pri príležitosti 300. výročia 1. vydania Cithary sanctorum z oblasti hymnografickej komparácie, výskumu života a diela Juraja Tranovského, pôvodu piesní, význame evanjelických spevníkov pre cirkev, vzájomných vplyvov katolíckej a evanjelickej duchovnej piesne a jej vplyvu na vývoj a zachovanie slovenského jazyka. Vyšlo takmer dvesto zásadných a viac-menej čiastkových štúdií, ktoré otvorili ďalšie možné oblasti výskumu a priniesli prieniky do iných vedných disciplín.
Problematike duchovnej piesne, ktorá v uhorskom protestantskom kultúrnom prostredí vznikala prinajmenšom od prelomu 16. a 17. storočia sa sčasti venovala slovenská historiografia opätovne začala venovať pred približne 30 rokmi. Už vtedy sa ukázala potreba systematickejšieho výskumu, ktorý by mohol poskytnúť relevantné odpovede nielen pri sledovaní jednotlivých vývinových fáz domácej cirkevnej piesne. Zaujímavé výsledky sľubovalo aj typologické štúdium súvekých podôb religiozity a spirituality. Žiaľ hymnologický i literárnohistorický výskum ostal i naďalej ostáva skromne rozvíjaným odvetvím slovenskej vedy.
Na začiatku 21. storočia sa opätovne tímy odborníkov vracajú k téme evanjelických duchovných piesní pri príležitosti 370. výročia vydania Cithary sanctorum, a to otvorením tém literárno-historických, muzikologických, knižnično-bibliografických. V odbornej literatúre absentuje výskum, ktorý nebude obmedzený len na úzku oblasť kultúry, ale bude študovaný v kontexte inonárodných či medzinárodných vplyvov v súčinnosti s historickým kontextom, kde bude nutné uvedomiť si viacvrstvosť tradície, súčasnú existenciu štrukturálne odlišných piesňových vrstiev.
Rok 2008 bol posledným rokom, keď predmet nášho predpokladaného výskumu, v čiastkových výstupoch pojal tému cirkevných duchovných piesní z viacerých pohľadov. Na základe heuristiky publikovanej literatúry sme si určili smer nášho výskumu, ktorý doposiaľ nebol vôbec v našom či medzinárodnom výskume sledovaný, prípadne bol sledovaný len formou pripomenutia zanedbávaných oblastí.
Poznanie teologického a kultúrneho dedičstva, ktorého nositeľom sú aj evanjelické cirkevné piesne bude mať všeobecný kultúrno-spoločenský a interdisciplinárny. Prístup k tejto téme prinesie nové poznatky a prieniky medzi viacerými vednými disciplínami (historické vedy, teologické vedy, knižnično-informačné vedy, literárna veda a i.). Odborná a vedecká interdisciplinarita je výzvou modernej vedy a riešiteľský tím je kreovaný tak, aby prihliadal na interdisciplinárny výskum. S interdisciplinaritou súvisí aj myslenie v súvislostiach a práca s historickými dobovými textami je prirodzeným nácvikom takéhoto myslenia.
Historický prínos je samozrejmou súčasťou výskumu v oblasti kultúrneho aj teologického dedičstva. Nie je to len prínos vo všeobecnej histórii, ale aj v kultúrnom dejepise, v regionálnej histórii a v súčasnom pochopení kresťanskej teológie s presahom na život lokálnych, ale aj globálnych kresťanských spoločenstiev, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a sociálneho života spoločnosti. Používanie evanjelických duchovných piesní od minulosti do súčasnosti sú taktiež úzko zviazané s miestom ich používania a v tejto previazanosti je ich významný regionálno-historický prínos. Ďalším, výrazne progresívnym, momentom projektu je nepochybne literárno-vedný, literárno-estetický a literárno-dejinný presah spracovaných materiálov ako jedinečná, vzácna a potrebná substancia pre komplexnú percepciu tematiky duchovných a cirkevných piesní 17. – 20. storočia,a to nielen z religióznej “hladiny”, ale taktiež z perspektívy presahu do súčasnosti, (aj) do sekulárnych platforiem dnešnej literárnej, predovšetkým lyrickej, tvorby na Slovensku. Na regionálnu históriu nadväzuje kultúrna identita. Slovenské evanjelické duchovné piesne sú dokladom kultúrnej identity na národnej, regionálnej, rodinnej alebo subkultúrnej úrovni. Evanjelické duchovné piesne taktiež hlboko a prínosne formovali kresťanskú identitu ako jednotlivcov, tak aj širšej spoločnosti a prispievali k zvyšovaniu kultúry, etického správania a vzdelanosti v spoločnosti. Prínosom bude aj pedagogicko-výchovný moment, pretože poskytneme študentom obraz výskumu a priestor na výskum slovacikálneho kultúrneho dedičstva doma i v zahraničí, možnosť priamo sa zapojiť do jednotlivých fáz procesu plnenia projektu, v ktorých si môžu prakticky overiť vedomosti získané na vyučovacích predmetoch v rámci študijných odborov knižnično informačné štúdiá a teológia.
Myšlienka projektu vyplynula z výskumov projektu Pamäť Slovenska – národné centrum excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, ktorý bol zavŕšený v roku 2014 a bol zameraný na výskum historických knižničných dokumentov, biografický a genealogický výskum Slovenska a výskum dejín kníhtlačiarskej, vydavateľskej, nakladateľskej a kníhkupeckej činnosti.